Základnou bunkou každej spoločnosti vždy bola aj je rodina. Rodina či už v užšom ponímaní, alebo v tom širšom. Niekedy sa pod rodinou rozumeli iba mama, otec, deti a pokrvní príbuzní. Mama a otec museli byť v legálnom zväzku.
Dnes čoraz viac ľudí tento model vynecháva. Čoraz viac mladých ľudí žije v spoločnom obydlí iba tak, bez papierových záväzkov.Majú dokonca deti a celú situáciu nechcú zastrešiť manželstvom.
Čím to je ? Máme predsa množstvo ľudí, ktorí sa hlásia k náboženstvu. Ako to, že neuzatvárajú manželstvá ? Nie som človek veriaci a tak pre mňa je táto vec nepochopiteľnou.
Cirkev predsa hlása úctu k rodine, žiada vytváranie rodín- prečo sa tak nedeje ?
Sú dve možnosti:
- Veriacim nezáleží na svetskej morálke
- Mladí neberú manželstvo vážne. Ako niečo navždy. Berú vzťah iba ako jav prechodný, z ktorého môžu kedykoľvek vykĺznuť.
Svoje zohráva aj podpora štátu. Ak by štát financoval byty pre mladé rodiny vo väčšom množstve, možno aj to by bolo dôvodom uzavrieť manželstvo a usadiť sa v byte nadobudnutom spoločne ako manželia.
Dnes si mladí berú neuveriteľné hypotéky, nerozmýšľajúc ako a z čoho ich budú splácať v prípade choroby, zlej ekonomickej situácie. Iste, každý jeden chce bývať na svojom území- vo svojom byte, či dome.
Štát by ale mal vytvárať vhodnejšie prostredie- poskytnutím tzv. štartovacích bytov. Tak by sa mladí ľudia nemuseli hneď zaťažiť hypotékou a mohli by vytvárať rodiny a vychovávať deti. Ak nebude detí- nebudú ani ďalší pracujúci, nebude sa spoločnosť vyvíjať správnym smerom. Je potrebné mladé rodiny podporovať tak, aby sa im oplatilo mať deti. Ale tuto to nemá končiť. Mal by ich podporovať a oceniť, ak sú dobrými rodičmi. Ak nám dobre vychovávajú ďalšiu generáciu, ktorá by mala byť životaschopná a nie odkázaná na našu večnú pomoc.
Rodina a štát musia ísť ruka v ruke za spoločným cieľom-
Iba tak to bude všetko fungovať.