Generálna riaditeľka Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), MUDr. Margaret Chan, sa prednedávnom vyjadrila, že svet speje po antibiotickej ére do štádia, keď budú bežné infekcie opäť zabíjať. Ak budú súčasné trendy pokračovať, sofistikované zásahy, medzi ktoré patria transplantácie orgánov, náhrady kĺbov, rakovinové chemoterapie, starostlivosť o predčasne narodené deti, budú stále ťažšie, ba možno až príliš nebezpečné. To by mohlo odzvoniť modernej medicíne ako ju poznáme.
Varovanie do budúcna.
Lekárka chcela tiež svet varovať pred vzrastajúcim počtom infekcií, ktoré neodpovedajú na liečbu antibiotikami, čo sa stáva najväčšou celosvetovou hrozbou pre obyvateľstvo planéty. Efektivita antibiotík sa totiž alarmujúco rýchlo znižuje. Lieky, ktoré používame na liečbu infekcií, zaberajú stále menej.
Ak nezasiahneme a tento trend bude pokračovať, môžeme čoskoro zistiť, že neostalo antibiotikum, ktoré by na nejakú bakteriálnu infekciu ešte zaberalo. Vývoj situácie v tomto smere by mohol zmeniť naše životy, pretože akákoľvek choroba, predtým bežne liečená antibiotikami, by mohla v krajnom prípade viesť až k smrti.
Dobrou správou je, že sa svet začal touto hrozbou už zaoberať a upozorňujú na to vedci, vlády a rôzne organizácie. Horšie však je, že celý problém je mimoriadne komplexný a vďaka povahe bakteriálnych ochorení a krokom, ktoré sme už urobili, nie je možné, aby sme sa rezistencii úplne vyhli.
Problém rezistencie.
Rezistencia vzniká vtedy, keď bakteriálna DNA zmutuje tak, že stane odolnou voči antibiotikám. Baktérie totiž rovnako ako ostatné organizmy chcú prežiť. Vyvíjajú rôzne stratégie, ktoré im zabezpečia prispôsobiť sa novým podmienkam.
Ak na nejakú bakteriálnu infekciu úspešne nasadíme antibiotiká a dlhodobo tieto antibiotiká v boji s baktériou používame, napokon sa v niektorých prípadoch časti baktérií podarí spontánne zmeniť štruktúru svojich génov tak, aby ich antibiotiká nezabili. Baktérie, ktoré tieto útoky antibiotík prežili, následne šíria informácie o svojich úspešne zmutovaných génoch ďalej, v procese nazývanom konjugácia.
Šírenie informácií takýmto kanálom je natoľko účinné, že baktérie môžu svoje zmutované gény šíriť nielen v rámci svojho druhu, ale doručia ich aj k iným druhom baktérie, ktoré im ani nemusia byť geneticky príbuzné.
Všetko závisí na nás.
Čím viac ľudí sa snaží zbaviť sa bakteriálnej infekcie antibiotikami a čím rôznorodejšie tieto lieky sú, tým viac príležitostí majú baktérie na vyvinutie nových génov, ktoré im môžu zabezpečiť rezistenciu. Toto je naozaj závažné, pretože napríklad len v USA umiera ročne okolo 23 000 ľudí kvôli rezistencii antibiotík na infekcie, ktoré s nimi vyhrali boj. Podobná situácia panuje vo všetkých krajinách.
Na základe vyššie uvedeného sa členské štáty WHO rozhodli pred dvoma rokmi dlho diskutovaný problém riešiť. 95% celosvetovej populácie sa teda teraz nachádza v krajinách, ktoré sa zapojili do projektov, v ktorých zvýšili aktivitu vo vzdelávaní, trénovaní a prevencii. Väčšina z nich sa zameriava na dozor a dohliadanie na situáciu v nemocniciach. Snaha znížiť predpisovanie antibiotík je už viditeľná, a to najmä u detských lekárov.